Ako (ne)prežiť mladosť - Príbehy príšerných rozhodnutí

Obe knihy som čítal za sebou a žiaľ, toto je jeden z tých prípadov, kedy sa prvotina vydarila viac.

Stále sú tu solídne príbehy, hlavne dve chaty a lysohlávky, no zvyšku čosi chýba. Možno viac sarkazmu/cynizmu charakteristického pre Peťovu tvorbu? Neviem to pomenovať. Mnohé z tých príbehov nie sú ani Peťove, takže to bude určite aj tým. Pri svojich príbehoch ponúka viac vnútorných myšlienok a vtipov, tie príbehy sú prepracovanejšie. Druhá polovica knihy (od Slavkovej chaty) ma však bavila.

Menej je niekedy viac možno by bolo lepšie, keby sa venoval menej príbehom, ktoré by lepšie rozvil. Hlavne tie zo základky ma moc nebavili (až na jeden), čo je pochopiteľné, keďže v nich chýbal sex a rock'n'roll. Drogy sa tam už ale mihli. Celkovo kniha pobavila, ale čakal som čosi o triedu vyššie.

Mimochodom, chválim ten nezvyčajný štýl stmavovania strán, ale večer pri lampe sa tie šedé tesne pred čiernou čítajú fakt blbo. Tam už malo byť písmo biele.